For more actual info follow me via Instagram and check our new si.li. webpage.
Backstage
sneek peek
Making of: Black Land
Takto pred týždňom som sa vrátila z môjho dva a pol mesačného pobytu v Ázii. Možnosť stráviť (takmer) ničím nerušená 60 dní v ateliéri a robiť si čo chcem, je fantastická vec sama o sebe. Som naozaj veľmi rada, že to bolo práve v Shenzhene, a že som mala príležitosť toto mesto a jeho obyvatelov, plus priľahlý Hong Kong spoznať lepšie. Po dlhej dobe som pracovala priamo s hlinou (nie technikou liatia do formy ako posledné roky). Používala som hlavne základnú techniku stavnia so šúlcov, ktoré mi istým spôsobom pripomínalo prácu 3D tlačiarne. Tak ako tlačiareň ukladá jednotlivé vrstvy jednu na druhú, tak som ja vrstvila šúlec za šúlcom :). A došlo aj na moje amatérske hrnčiarstvo, ktoré ale napodiv prinieslo niekoľko výsledkov. Väčšiu časť prác tam vytvorených sa mi podarilo dopraviť domov a dúfam, že reinštalácia výstavy nastane v dohľadnej dobe. Nižšie, pohľad do zákulisia (ospravedlňujem sa za kvalitu obrázkov):
/
Just one week ago I came back from my two and a half long stay in Asia. Possibility to work on my own in the huge studio, undisturbed (almost) by anything is wonderful and very rare. I am honestly really happy, that all this happens to me in the city of Shenzhen, and that I had an opportunity to know this place and its inhabitants. Nearby city of Hong Kong was just a bonus. After a long time period, I worked once again directly with clay hand building (avoiding a slip casting method to plaster molds, so typical for me during the last years) and I really enjoyed this messy work. Basic coiling method which I primarily used during my stay, remains me of 3D printer work in some way. As 3D printer machine built surface of objects layer by layer, so did I with my clay coils one by one:). And I even used my tiny skills on pottery wheel and finally produced some pieces by this technique as well! The greater part of my Chinese exhibition was successfully delivered home and I am looking forward to reinstall the show in Bratislava. Bellow couple of (sorry for pure quality) pictures from backstage of my studio in China:
Plaster Mold Milling
Minulý mesiac som konečne vyskúšala niečo, nad čím som premýšlala už dlho – frézovanie priamo do sádry. Ako test poslúžila vianočná šiška, môj dizajn z roku 2011, ktorý bol pôvodne frézovaný do styroduru. Z výsledku som dojatá – je dokonalý. Samozrejme, nie som prvá ktorá sa o niečo také pokúšala. Moje vylepšenie je (teda aspoň myslím že moje,-) – frézovať do mokrej sádry. Problém s prachom tak vlastne odpadá a materiál je zároveň ľahšie opracovateľný. No napriek tomu je frézovanie do sádry približne trojnásobne dlhšie ako do mäkkších materiálov, akým je napr. styrodur.
Dole pripájam video od majstra digitálnych počinov v keramike – brita Jonathana Keppa. Vrelo odporúčam pozrieť!
Ďakujem, 3n3 frézovanie.
/
Last month I finally accomplish my old intention – plaster mold milling. As a test piece, my Xmas Pine Cone design from 2011 was ideal. This was originally milled to styrodur. I am very touched with final results – it is perfect (as seen on pictures below). My (?) gimmick is to use a wet plaster. With this small trick, noxious dust can be easily avoided and material is more tractable as well. Even that, milling to plaster is still three times longer compared to styrodur for example.
Below video about 3D ceramic printing from master of digitalisation in this field – Jonathan Keep.
Thanks goes to 3n3 milling.
This time #2
Prvé tri obrázky skleník v Lednici, ktorý ale nemôže konkurovať tým bratislavským. Ďalej moja prvá si.li. šálka (konečne!), ak nerátam tú v pozadí, vypálenu v drevopeci minulý rok. Nižšie dva obrázky z ateliéru keramiky na VŠVU (práca Zuzany Svatik), v zlej kvalite (o to lepší dôvod zájsť zajtra na prieskum a veci si pozrieť naživo). A úplne dole bonus – moja koláž vytvorená zo si.li. fotosession v botanickej (foto Deana Kolenčíková).
And the winner is…
A máme ju tu:
A je tu dlhoočakávaný výsledok súťaže o novú soľničku! Je pravda, že v zadaní súťažnej úlohy (vyrátať objem budúcej soľničky) som neprezradila, že tvar má zospodu miesto na zátku (na obrázku dole) a tým pádom bude objem o niečo menší. No nemyslím si, že tento fakt zohral významnú rolu. Najdôležitejšie bolo vypočítať zmrštenie porcelánu pri výpale. Toto číslo (14-15 percent z celkového objemu) som tiež neprezradila, ale dalo sa vypočítať pomocou ďalších rozmerov, ktoré som zadala. Len pre zaujímavosť rozmery modelu soľničky postaveného z Lega boli V118 x Š48 x H63mm a po výpale sú rozmery odliatku V100 x Š40 x H53mm.
Výsledok najbližší tomu reálnemu sa podarilo vypočítať Igorovi Kohútovi (vyrátal 125ml). Na predposlednom obrázku vidíte na mojej váhe (v ml), aký je reálny objem novej Home soľničky. Ďakujem ešte raz všetkým, ktorí ste sa zapojili a Igorovi gratulujem, ozvi sa mi prosím ťa emailom ,-)!
Matematika
Väčšiu verziu soĺničky a koreničky Home pripravujem už dlhšie (rozumej, neviem sa k tomu dokopať). Tento víkend som konečne postavila model (na obrázku vpravo). A napadlo mi, že pripravím v tejto súvislosti malú súťaž. Kto prvý napíše správnu odpoveď (alebo odpoveď najbližšiu tej správnej) do komentáru na tento blogový príspevok, vyhrá prvé dva odliatky z tohto nového produktu. Takže, tu je úloha:
Na obrázku vpravo je model novej soľničky ktorý má rozmery V118 x Š48 x H63mm. V strede je model pôvodnej soľničky a úplne vľavo odliatok z nej vytvorený (áno, výpalom sa porcelán až tak radikálne zmenší/zmrští). Táto porcelánová soľnička má rozmery V75 x Š27 x H33mm. Otázka znie: aký bude objem novej soľničky, ak prepodkladáme, že hrúbka črepu je 4mm?
No, som zvedavá či sa niekomu vôbec bude chcieť rátať ,-).
Sugar topping
A star is born,-) Viem, že straším asi príliš skoro s Vianocami, ale čo už, keď od septembra robím na špici na stromček aka Betlehemská hviezda. Čo sa dá robiť, ak chcete stihnúť niečo z porcelánu poriadne, musíte rátať s veľkou časovou rezervou. Na obrázkoch dole prototypy Xmas Superstar tesne pred vysokým ohňom, obliate glazúrou, ktorá takto pred roztavením pripomína sladkú cukrovú polevu.
In Vienna and other good news
Obrázky z víkendu vo Viedni: nový svietnik, ktorý som realizovala špeciálne pre túto príležitosť. Vďaka neviditeľnému sklu stola sa obalky “vznášajú” a v kombinácií so žltohnedým sviečkam trochu pripomínajú vajíčka:) Nižšie moji Panáci spolu s Dušanovými fotografiami. Ešte nižšie nové náušnice (za ktoré ďakujem,-) a hrnček od Petra. A na záver hip hip hurá – otvorili sme si.li.shop! Klik sem.
PS: HudMo, vezmeš ši ma?!,-)
/
It was really fancy and nice weekend in Vienna. Bellow some sneaks: my new cloud candle holder designed specially for this venue. I love how clouds are “floating” on the invisible glass of the table. More below my statues together with Dušan’s photographs. And more below pics of Petr’s newborn earrings (thanks for them,-) and coffee mug. And finally hurray: si.li.shop is open!
PS: HudMo, will you merry me?!,-)
Pálenie v drevopeci / Woodkiln firing
Minulú nedeľu som mala veľkú radosť – prikladala som polienka, až kým nebolo v peci 1280 stupňov. To mi bolo umožnené v Devíne – v záhrade u Lucie Strassnerovej, ktorá takúto fantastickú piecku na drevo vlastní. Dole prikladám zábery z pece pred a po výpale (ktorý dopadol pre mňa nad očakávanie dobre). NIžšie na fotografiách vidíte Luciíne exteriérové práce, osadené v jej vlastnej záhrade. Najviac ma dostala inštalácia “Sedem” – to je tých sedem dlhých tenkých palíc na fotografií spolu s autorkou. Keď sa ich dotknete, ohýbajú sa a kmitajú ako gigantické rákosie.
Ďakujem!
